BUDÚCNOSŤ DPOH

3. Fungovanie divadla I.

4. 9. 2020

Zápis z 2. okrúhleho stola so zástupcami bratislavskej divadelnej scény o budúcom smerovaní DPOH zo dňa 2. septembra 2020 v priestoroch DPOH na Laurinskej ulici

Prítomní:
Za Hlavné mesto SR a BKIS:

Zuzana Ivašková, vedúca Odd. kultúry
Andrea Kocianová
, Odd. kultúry
Katarína Hulíková, riaditeľka BKIS
Zora Jaurová, poradkyňa primátora v oblasti kultúry

Za divadelnú scénu:

Svetlana Waradzinová
Silvia Hroncová
Michal Vajdička
Ivo Dobrovodský
Jozef Vlk
Katarína Figula
Šimon Ferstl
Zuzana Uličianska
Miriam Kičiňová
Lucia Václaviková

 

Cieľom prvej časti stretnutia bolo predstaviť a diskutovať o možných modeloch fungovania divadiel
z
hľadiska právnej formy, riadenia, organizačného fungovania a financovania na základe skúseností na Slovensku a v zahraničí. Cieľom druhej časti stretnutia bolo predstaviť tri vybrané divadlá zo zahraničia ako príklady dobrej praxe a na základe nich diskutovať o charakteristikách mestského divadla. Cieľom stretnutia bolo tiež pomenovať a priorizovať dôležité obsahové atribúty mestského divadla, ktoré pomôžu zadefinovať budúce smerovanie DPOH.

Úvodná prezentácia ako podklad k diskusii je zverejnená v samostatnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto zápisu.

Diskusia s aktérmi divadelnej scény:

Prvá časť prezentácie pripravená Oddelením kultúry Magistrátu Hl. mesta Bratislavy sa venovala štyrom modelom fungovania divadiel z hľadiska právnej formy, riadenia, organizačného fungovania a financovania. Predstavené boli nasledovné modely fungovania divadiel:

1. zriadenie / založenie samostatnej organizácie mestom (napr. príspevková organizácia, s.r.o., a.s., Nadácia, N.O., N.F.)

2. zriadenie / založenie organizácie cez partnerstvo viacerých verejných subjektov (napr. spolupráca mesta a BSK, príp. MK SR)

3. dlhodobý prenájom priestorov DPOH inému divadlu (zriaďovanému / nezriaďovanému)

4. ponechať existujúci model v činnosti BKIS (požiadavka na vyššiu kvalitu, otvorenosť a spoluprácu)

Zároveň boli detailne predstavené kritéria, na základe ktorých je možné posudzovať výhody, resp. nevýhody jednotlivých právnych divadelných modelov (viď priložený dokument). Odzneli tiež skúsenosti zčeského prostredia stransformáciou pražských divadiel (Divadlo Archa, Divadlo Semafor a pod.)

–  Účastníci sa po prezentácii jednotlivých divadelných modelov fungovania z hľadiska právnej formy, riadenia, organizačného fungovania a financovania opakovane zaujímali o víziu mesta k téme mestského divadla. Vznikla tak požiadavka zo strany účastníkov, aby sa najskôr začalo diskusiou o charakteristikách mestského divadla a až následne diskusiou o právnej a organizačnej forme mestského divadla.

–  Nasledovala prezentácia dvoch vybraných divadiel zo zahraničia ako príkladov dobrej praxe, ktoré boli identifikované aktérmi na úvodnom stretnutí 16.7.2020 (Bürger:Bühne v Drážďanoch a Divadlo Archa v Prahe – pozn. o tretí príklad dobrej praxe z Divadla Terén v Brne nebol dostatočný záujem účastníkov) z pohľadu ich umelecko-dramaturgického zamerania. Účastníci stretnutia vyjadrili potrebu doplniť informácie o umeleckej dramaturgii divadiel aj o informácie týkajúce sa právnej formy divadiel s ohľadom na potreby analógie pre DPOH. Tieto informácie boli na stretnutí čiastočne prezentované stým, že existujúce prípadové štúdie o financovaní divadiel v zahraničí môžu byť na jednej strane inšpiratívne, avšak v slovenských podmienkach sú možnosti financovania divadiel zo strany štátu či mesta v obmedzenejšej miere.

–  Predstavený model fungovania tzv. občianskeho participatíveho divadla Bürger:Bühne v Drážďanoch mnohí účastníci poznali a doplnili informácie týkajúce sa najmä dôvodov, prečo tento typ divadla vDrážďanoch vznikol. Na základe doplňujúcich informácií zo strany účastníkov bol autorom tohto divadelného konceptu Joachim Kliment v roku 2015. Dramaturgia divadla vznikla na základe potreby intenzívnejšie pracovať s témou narastajúceho extrémizmu. Činnosť tohto divadla je považovaná za investíciu mesta, hoci finančne nie je rentabilná. Niektorí diskutujúci považovali obdobie fungovania divadla za príliš krátke na celkové zhodnotenie jeho úspešnosti. Koncept participatívneho divadla je v Nemecku vo veľkej miere rozvinutý. Podobný koncept funguje aj v Londýne, kde sú budovy divadiel rozmiestnené vniekoľkých mestských častiach akde je silný dôraz na prácu slokálnymi komunitami, nehercami či vylúčenými skupinami. Decentralizácia budov, reakcia na spoločenský kontext a prepájanie občianskeho vzdelávania v uvedených príkladoch prináša pravdepodobne aj ďalšie možnosti financovania. Zaznela otázka, či je takýto model vhodný implementovať v slovenských podmienkach. Odznel názor, že rovnaký model fungovania a financovania by na Slovensku pravdepodobne nebol možný, ale uvažovanie nad tým, čo znamená „mestské divadlo“ a ako môže divadlo reflektovať nálady v spoločnosti, dáva priestor ísť nad rámec klasických divadelných foriem a prísť s niečím novým. Iní účastníci v diskusii zdôrazňovali potrebu aj tradičných foriem divadla, ktoré sú podľa nich z pohľadu udržateľnosti trvalejšie, stabilnejšie a pre slovenského diváka aj známejšie.

 

–  Účastníci stretnutia pripomenuli informáciu z predchádzajúceho stretnutia, že budova DPOH potrebuje investíciu v odhadovanej výške 10 až 15 mil. € na rekonštrukciu. To smerovalo k návrhu pokúsiť sa hľadať model viaczdrojového financovania, ktorým by bolo možné riešiť otázku potrebných investícií do rekonštrukcie budovy (pozn. budova DPOH bola pôvodne navrhnutá pre divadlo repertoárového typu s celonárodný významom).

–  Účastníci tiež navrhli „oslobodiť“ divadlo od nutnosti zabezpečovať náklady na prevádzku budovy. Keďže vlastníkom je mesto, navrhli, aby tieto náklady prevzalo mesto priamo, napr. cez nejakú existujúcu mestskú inštitúciu.

–  Podľa názoru niektorých diskutujúcich nie je vmeste Bratislava dostatok klasických činoherných divadiel. Na druhej strane však chýbajú aj experimentálne scény. Podľa účastníkov je dôležité si ujasniť, či má byť nové mestské divadlo repertoárové, divadlo s vlastným súborom, experimentálne, stagiona alebo kombinácia viacerých modelov.

–  V diskusii zaznela tiež potreba vyjasnenia si ambícii mesta: Pre koho má slúžiť mestské divadlo? Je záujem mesta hrať pre Bratislavčanov? Alebo je ambíciou mesta hrať produkcie v iných mestách SR? Je v záujme mesta prezentovať mestské divadlo v zahraničí? Je cieľom mesta mať kvalitné mestské divadlo európskeho významu? Účastníci vyjadrili názor, že až na základe definovania jasnej ambície mesta o tom, aké chce mať budúce mestské divadlo, je možné zvoliť vhodnú právnu formu pre budúce DPOH. Diskutujúci zároveň doplnili, že budúce nové nastavenie DPOH môže priniesť novú príležitosť osobnostiam z divadelnej bratislavskej scény, aby vytvorili niečo nové, čo tu doteraz nebolo.

–  V diskusii k formám divadla odznelo aj to, že stagiona je omnoho nákladnejšia forma ako repertoárové divadlo s vlastným súborom, ktoré je zároveň aj flexibilnejšie. Zaznela potreba vypracovania detailnejšej štúdie výhod a nevýhod pre obe formy divadla a na základe nej sa rozhodnúť, akým spôsobom a do akej výšky má byť divadlo financované mestom.

–  V druhej časti stretnutia bol účastníkom zosumarizovaný zoznam najdôležitejších charakteristík pre fungovanie mestského divadla, ktorý vyplynul z prvého stretnutia zo 16.7. Zo zoznamu 23 najdôležitejších atribútov mestského divadla si mohol každý účastník vybrať 6 charakteristík, ktoré považoval za najvýznamnejšie. Medzi najdôležitejšie charakteristiky mestského divadla boli stanové nasledovné atribúty: 1) „vznešené divadlo“, ktoré kultivuje diváka, 2) divadlo s experimentálnou scénou (nie dominantnou), 3) priestor pre rezidenčné umelecké pobyty, 4) nové divadlo so súčasnými spoločenskými témami. Hneď za tým nasledovali z pohľadu dôležitosti aj tieto charakteristiky: 6) divadlo využívajúce aj iné formy programov, 7) repertoárové divadlo s vlastným súborom, 8) vytvorenie priestoru pre realizáciu príležitosti pre tých, ktorí ju zatiaľ nemali, 9) divadlo s vlastnou nezameniteľnou umeleckou identitou, 9) vytvorenie priestoru pre divadelné festivaly.

–  Diskusia sa tiež venovala otázke toho, či je vhodnejšia forma stagiona alebo forma repertoárového divadla. Odznel názor, že divadlo môže mať tak vlastné produkcie, ako aj domáce či zahraničné hosťovania iných divadiel a že je irelevantné, či bude fungovať formou stagiona, alebo repertoárového divadla. Diskutujúci sa zhodli na tom, že smerovanie mestského divadla by malo vychádzať z atribútov, ktoré vyšli z hlasovania ako najrelevantnejšie (viď predchádzajúci bod).

–  V rámci stretnutia sa diskutujúci venovali aj možnosti zriadenia mestského divadla viacerými verejnými subjektami, napr. Ministerstvom kultúry SR a Hl. mestom Bratislavy. Zaznel názor o tom, že keďže Hl. mesto Bratislavy za posledných 10 rokov nedokázalo spravovať DPOH z hľadiska dostatočnej kvalitnej dramaturgie, vízie a finančnej podpory, či by nestálo za úvahu zriadiť budúce samostatné mestské divadlo spoločne s Ministerstvom kultúry SR. Podľa názoru niektorých diskutujúcich by jednou z výhod takéhoto spoločného zriadenia mohla byť metodická podpora štátu, ktorá by vyvažovala rôzne záujmy na miestnej či regionálnej úrovni. Odznela však tiež poznámka, že v súčasnosti neexistuje legislatíva, ktorá by takýto model zriadenia a fungovania divadla umožňovala. Podľa súčasnej legislatívy je možné vytvoriť organizáciu zriaďovanú viacerými verejnými subjektmi buď vo forme nadácie, neinvestičného fondu, neziskovej organizácie, akciovej spoločnosti alebo s.r.o., hoci žiadna uvedená forma nie je ideálna.

–  Zazneli príklady fungovania kultúrnych inštitúcií zo zahraničia, na základe ktorých by mal každý zo zriaďovateľov svojho zástupcu v Správnej rade, ktorá by bola riadiacim orgánom inštitúcie. Súčasná slovenská legislatíva však neumožňuje model viacerých zriaďovateľov a automatickú finančnú podporu od všetkých zúčastnených (pozn. momentálna slovenská legislatíva umožňuje vytvoriť organizáciu viacerými zakladateľmi len pri forme neziskovej organizácii).

–  Diskutujúci uviedli príklad galérie Danubiana, ktorej financovanie zabezpečuje ministerstvo cez účelový finančný transfer rozpočtu ministerstva a súkromné zdroje. Diskutujúci však považujú takýto model za nesystémový.

–  Navrhované zriaďovanie divadla viacerými zriaďovateľmi nie je podľa mnohých diskutujúcich v podmienkach súčasnej slovenskej legislatívy možné. V diskusii však odznel návrh, ktorý priznal jednu zmožností, aby bol takýto model navrhnutý Ministerstvu kultúry SR ako skúšobný pilotný model budúceho fungovania DPOH. Výhodou tohto modelu fungovania na skúšobné obdobie napr. jedného roka by Ministerstvo kultúry SR podľa diskutujúcich k ničomu nezaväzovalo. Ako alternatíva kMinisterstvu kultúry SR boli navrhnuté Bratislavský samosprávny kraj a mestská časť Bratislava-Staré Mesto.

–  Účastníci diskutovali aj o podiele financovania mestského divadla zo strany Hl.mesta Bratislavy. Odznel názor, že divadlá v Prahe sú sebestačné v pomere 12% -50 %, na čo výrazne vplýva dramaturgia divadla. Diskutujúci sa zhodli na tom, že vízia Hl. mesta Bratislavy ohľadom dramaturgie budúceho DPPH je v tomto bode úplne zásadná. Sú presvedčení o tom, že čim je podpora divadla zo strany Hl. mesta vyššia, tým väčšiu slobodu dáva divadlu produkovať menej komerčné a viac umelecky ambiciózne divadelné tituly.

–  V závere diskusie sa účastníci zhodli na vylúčení modelu fungovania budúceho mestského divadla, ktorým je dlhodobý prenájom priestorov DPOH inému subjektu. V diskusii odznelo, že budúce mestské divadlo DPOH by malo mať garantovaných partnerov s finančnými možnosťami. Ostatné navrhované modely fungovania divadla (1) príspevková organizácia, 2) iná organizácia zriadená mestom, 3) partnerstvo viacerých verejných subjektov) by mali byť podľa účastníkov detailnejšie rozpracované.

–  Diskusia sa v závere venovala tiež nevýhodám, resp. obmedzeniam príspevkových organizácií, ako napr. absencia Správnej rady, ktorá by dohliadala na fungovanie organizácie, legislatívne obmedzenia (finančné, organizačné a personálne) a pod.

V závere diskusie odznela výrazná potreba vytvorenia úplne nového modelu fungovania.

–  Diskutujúci si vyžiadali detailnejšie spracovanie finančného fungovania DPOH: náklady spojené s prevádzkou, personálne obsadenie, ako vyzerá vzorová sezóna (počet divákov a predstavení), prevádzka skladov a výroba premiér.

–  Účastníci vyjadrili záujem, aby predmetom diskusie ďalšieho okrúhleho stola o budúcnosti DPOH bolo simulovanie modelového fungovania DPOH pre jeden kalendárny rok a predstavenie vízie Hl. mesta Bratislavy k pripravovanej koncepcii kultúry

Vypracovala: Ľuboslava Šefčíková a Karolína Miková, PDCS, 27. september 2020 Redigovala: Andrea Kocianová, Oddelenie kultúry Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy

Adresa

Divadlo P. O. Hviezdoslava
Laurinská č. 20
811 01 Bratislava

POKLADŇA

Utorok a Štvrtok
13:00 – 18:00,
Ako aj hodinu pred každým divadelným predstavením

Kontakt

dpoh@dpoh.sk

+421 2 59 103 134
(po-pi 09:00 – 15:00 hod)

Sledujte nás