BUDÚCNOSŤ DPOH

4. Fungovanie divadla II.

4. 9. 2020

Zápis z 3. okrúhleho stola so zástupcami bratislavskej divadelnej scény o budúcom smerovaní DPOH zo dňa 4. septembra 2020 v priestoroch DPOH na Laurinskej ulici

 

Prítomní:

Za Hlavné mesto SR a BKIS:

Zuzana Ivašková, vedúca Odd. kultúry

Andrea Kocianová, Odd. kultúry
Katarína Hulíková, riaditeľka BKIS
Andrej Melničák, BKIS

Za divadelnú scénu:  

Svetlana Waradzinová
Silvia Hroncová
Michal Vajdička
Ivo Dobrovodský
Jozef Vlk
Katarína Figula
Vladislava Fekete
Saša Sarvašová  

Cieľom stretnutia bolo krátke predstavenie rámcov a princípov tvorby prvej mestskej koncepcie kultúry Hl. mesta Bratislava 2030 (na vyžiadanie účastníkov predchádzajúceho okrúhleho stola) a simulovanie modelového fungovania DPOH pre jeden kalendárny rok.

V prvej časti stretnutia predstavilo Oddelenie kultúry Magistrátu Hl. mesta Bratislava základné rámce a princípy k pripravovanej koncepcii kultúry. Prezentácia je zverejnená v samostatnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto zápisu.

V druhej časti stretnutia boli účastníci rozdelení do malých skupín, aby na základe zadania troch možných simulovaných modelov vypracovali finančný plán divadelnej prevádzky na obdobie jedného roka so zameraním sa najmä na príjmovú časť.

Účastníci si mohli vybrať jeden z nasledovných simulovaných modelov, ktorý rozpracovali v spoločnej pracovnej skupine:

  1. simulovaná situácia: príspevková organizácia, ročný rozpočet cca 1.500.000 EUR, príspevok zriaďovateľa (Hl. mesto Bratislavy) 770.000 EUR, tradičné repertoárové divadlo s vlastným súborom
  1. simulovaná situácia: organizácia založená v partnerstve viacerých verejných subjektov, ročný rozpočet cca 2.000.000 EUR, príspevok Hl. mesta Bratislavy 700.000 EUR, potreba participácie ďalšieho verejného subjektu ako partnera
  1. simulovaná situácia: iná organizácia založená mestom (napr. MVO), ročný rozpočet (max.) 1.000.000 EUR, príspevok Hl. mesta Bratislavy 450.000 EUR, model stagiona a experimentálna scéna

Tento typ modelovej situácie si žiadny z účastníkov nevybral, preto nebol bližšie rozpracovaný. Stagiona bola čiastočne rozpracovaná pri druhom modeli.

Na základe diskusie bolo účastníkom umožnené nedodržať rámcové financovanie (limity rozpočtu) a predstaviť vlastný – iný model nákladov a príjmov.

Diskutujúci mali za úlohu v rámci vybranej simulovanej situácie vypracovať proporciu príjmov tak, aby spĺňali predpokladaný ročný rozpočet divadla. Zároveň mali v rámci analýzy určiť tie charakteristiky divadla, ktoré sú z ich pohľadu pre zadefinovanie mestského divadla zásadné.

Hlavné výstupy z pracovných skupín:

  1. modelová situácia

V prvej modelovej situácii vychádzali účastníci z predpokladu, že mestské divadlo je zriadené mestom akopríspevková organizácia. Účastníci pracovnej skupiny si určili, že budú simulovať činoherné repertoárové divadlo s vlastným umeleckým súborom a jednou zahraničnou koprodukciou ročne, s priestorom aj pre experimentálnu tvorbu a hosťovanie.

Návrh rozpočtového hospodárenia a umeleckého smerovania, ktorý pripravili účastníci pracovnej skupiny pre túto modelovú situáciu, neuvádzame v jeho detailnej podobe a vyberáme z neho hlavné analytické výstupy:

  • Účastníci pracovnej skupiny pracovali so simulovanými prevádzkovými nákladmi jednej divadelnej sezóny. Z ich finančnej analýzy vyplynulo, že pre zdravé nastavenie fungovania príspevkovej organizácie divadla by mal byť príspevok zriaďovateľa mesta v ideálnom prípade vo výške 65% celkových príjmov. Na základe tohto úsudku podloženom na osobnej skúsenosti účastníkov s prácou v divadle navrhli navýšiť príspevok zriaďovateľa z pôvodnej navrhnutej sumy 770 000 € na 2.400.000 €, keďže predpokladali oveľa vyššie prevádzkové a personálne náklady divadla a tiež náklady na výrobu nových inscenácii. Do nich však účastníci skupiny nezahrnuli ďalšie náklady, ako produkciu, administratívne náklady, prevádzku predstavení, externé honoráre, náklady na fundraising, atď.
  • Účastníci pracovali s nasledovnými atribútmi: 15 produkcií mesačne vo veľkej sále, 10 produkcií mesačne v iných priestoroch, divadlo otvorené 6-krát do týždňa, 80% obsadenosť divadelnej sály, cena lístka 12-15 €.
  • Počet predstavení sa podľa diskutujúcich v skupine odvíja od predajnosti opakovaných predstavení, to znamená, že ideálne ide o jednu produkciu mesačne. Zároveň si diskutujúci stanovili hranicu max. 15 predstavení za mesiac pri naplnení zákona o 12-hodinovom oddychu pre hercov, ale aj technických zamestnancov, ktorí napr. stavajú divadelnú scénu. Navýšenie počtu hracích dní za mesiac by bolo možné v prípade, že by si divadlo prenajalo firmu, ktorá stavia a rozoberá divadelnú scénu, zároveň by však vznikli ďalšie náklady a potreba aj ďalších skladových priestorov.
  • Zaznela tiež poznámka k 15 divadelným predstaveniam mesačne. Keďže podľa diskutujúcich má každé predstavenie priemernú životnosť 4 roky, znamená to, že jednu štvrtinu divadelných predstavení predstavujú divadelné premiéry počas roka, príp. jedna zahraničná koprodukcia, aby sa zabezpečila naplnenosť sály.
  • Diskutujúci rozanalyzovali zdroje financovania a okrem vlastných príjmov z predaja vstupeniek a prenájmu priestorov si zadefinovali aj zdroje zo zahraničia, nadácií, korporátnych partnerov, či individuálne zdroje, napr. vo forme asignácie dane.
  • Personálne náklady by mali byť podľa diskutujúcich o simulovanom modeli pokryté z príspevku zriaďovateľa mesta. V tomto prípade sa skupina rozhodla pre stály divadelný súbor 40 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere: 16 členov divadelného súboru a 24 iných zamestnancov. Okrem toho by divadlo disponovalo aj 20 dohodármi.
  • V skupine diskutujúcich zaznel názor, že častý problém s predajom lístkov v Bratislave vyplýva aj z krátkeho hracieho plánu, ktorý sa zverejňuje iba na mesiac, príp. dobu dvoch mesiacov a nie minimálne na štvrť až pol roka dopredu. Z tohto podľa diskutujúcich vyplýva, že je vhodnejšie mať vlastný divadelný súbor, ktorý by zabezpečil stabilnejšie a efektívnejšie plánovanie. Preto diskutujúci v tejto modelovej situácii nepovažujú formu stagiona bez vlastného súboru za vhodnú.
  • Za kľúčové považujú diskutujúci vyriešenie skladovacích priestorov divadla a vyzývajú vedenie Hl. mesta Bratislavy pomôcť s hľadaním voľných skladovacích priestorov na území mesta.
  • Diskutujúci prišli s návrhom, že napr. dielne, ktoré sa starajú o kostýmy a divadelnú scénu, by v rámci sociálnej inklúzie mohli zamestnávať znevýhodnených ľudí, čím by mohlo divadlo získať finančnú podporu od štátu.
  • Diskutujúci zdôraznili, že Hl. mesto Bratislava by malo mať záujem na vytvorení dobrej značky divadla, čo bez potrebnej investície a prípadného silného partnera podľa ich názoru nebude možné.
  1. modelová situácia:

V druhej modelovej situácii vychádzali účastníci z predpokladu, že mestské divadlo bude zriadené viacerými verejnými subjektami, pôjde o ambiciózne divadlo európskeho formátu, ktoré nie je nevyhnutne stagionou, ale smeruje k takejto forme, prináša zaujímavých umelcov zo zahraničia, kombinuje hosťovanie, podporuje miestnu scénu, zahraničné koprodukcie a má ambície prezentovať svoje produkcie aj v zahraničí.

Návrh rozpočtového hospodárenia a umeleckého smerovania, ktorý pripravili účastníci pracovnej skupiny pre túto modelovú situáciu, ani v tomto prípade neuvádzame v jeho detailnej podobe a vyberáme z neho hlavné analytické výstupy:

  • Diskutujúci v tejto skupine uvažovali o novom modeli partnerstva troch verejných subjektov, ktorý by podľa ich názoru mohol priniesť väčšiu finančnú stabilitu fungovania divadla. Mesto by bolo zakladateľom a majoritným vlastníkom v partnerstve s Ministerstvom kultúry SR a ďalším partnerom zo súkromného sektora. Pripustili aj možnosť partnerstva napr. s Bratislavským samosprávnym krajom.
  • Účastníci pracovali s nasledovnými atribútmi: 15 predstavení mesačne vo veľkej sále, 65% obsadenosť divadla s priemernou cenou lístka 10 €, 10 sprievodných aktivít s priemernou cenou lístka 5 €. V porovnaní s predchádzajúcim simulovaným modelom diskutujúci počítajú s nižším počtom divákom a z tohto dôvodu považujú za dôležité prinášať nové a odvážne produkcie, ktoré budú vychovávať divákov.
  • Z pohľadu umeleckej koncepcie a organizačnej štruktúry uvažovali diskutujúci o umeleckom riaditeľovi, ktorý by si vyberal spolupracovníkov za jednotlivé druhy umenia, čím by sa vytvorilo Centrum pre súčasne scénické umenie. Vytvárali by sa rôzne koprodukcie a variabilný repertoár a pozývali by sa umelci, ktorí by pracovali pod záštitou divadla. Vzniklo by 4-8 nových koprodukčných inscenácií ročne.
  • Diskusia prebiehala tiež o rozdiele vo výške nákladov na novú inscenáciu realizovanú externými vs. internými hercami. Podľa diskutujúcich v skupine si inscenácia s externými hercami vyžaduje náklady navyše, ako napr. náklady na ubytovanie, cestovné náklady, diéty a pod., ktoré naopak interní herci nevyžadujú. Tieto náklady môžu byť hradené z grantov získaných na tento účel. Pri interných hercoch je podľa diskutujúcich otázkou najmä udržateľnosť takéhoto modelu. Oba modely vyžadujú kvalitnú dramaturgiu a dlhodobejšie plánovanie. 
  • V diskusii tiež odznelo, že koprodukčný divadelný model si vyžaduje dlhodobé plánovanie, je oveľa náročnejší ako pri divadle so stálym súborom a prináša so sebou aj riziká. Diskutujúci v tomto modeli identifikovali riziko záruky stálosti predstavení a istoty hrania. Dramaturgiu by podľa tohto modelu tvorili najmä hosťovacie predstavenia a koprodukcie, s ktorými by sa chodilo do zahraničia, čim by sa budovala značka divadla aj za hranicami Bratislavy.

Na základe týchto dvoch simulovaných divadelných modelov pre účastníkov pracovných skupín vyplynulo, že kým v prvej modelovej situácii ide o stabilnejšiu formu príspevkovej organizácie s garantovanou podporou mesta, druhá modelová situácia predstavuje podľa nich nezávislejšiu a o niečo rizikovejšiu divadelnú formu. Diskutujúci sa však zhodli na tom, že kombinácia oboch foriem sa nevylučuje a je možná pre budúce fungovanie DPOH.

Záver: 

Výstupy zo všetkých štyroch prebehnutých stretnutí so zástupcami bratislavskej divadelnej scény (16.7, 24.8, 2.9. a 4.9.) budú slúžiť ako analytický podklad pre prípravu štúdie uskutočniteľnosti, ktorú plánuje Hl. mesto Bratislava pripraviť. Jej základom bude okrem finančnej udržateľnosti aj definovanie vízie mesta pre budúce fungovanie mestského divadla, ktorá bude súčasťou novej mestskej koncepcie kultúry.

Na záver sa Oddelenie kultúry Magistrátu Hl. mesta Bratislavy poďakovalo všetkým zúčastnených za ich záujem, odbornosť a čas, ktorý venovali počas okrúhlych stolov a stali sa tak súčasťou hľadania spoločnej vízie nového mestského divadla DPOH.

Vypracovala: Ľuboslava Šefčíková a Karolína Miková, PDCS, 27. september 2020

Redigovala: Andrea Kocianová, Oddelenie kultúry Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy

 

Adresa

Divadlo P. O. Hviezdoslava
Laurinská č. 20
811 01 Bratislava

POKLADŇA

Utorok a Štvrtok
13:00 – 18:00,
Ako aj hodinu pred každým divadelným predstavením

Kontakt

dpoh@dpoh.sk

+421 2 59 103 134
(po-pi 09:00 – 15:00 hod)

Sledujte nás