Zápis zo stretnutia so zástupcami bratislavskej kultúrnej/divadelnej scény o budúcom smerovaní DPOH.

Termín: 24. august 2020, 14:00 – 18:00 hod.

Cieľom stretnutia bolo prezentovať informácie o prevádzke, technickom stave a financovaní DPOH
(súčasnom stave) nevyhnutné k diskusii o možných modeloch fungovania DPOH do budúcnosti.

Prítomní:

Za Hlavné mesto SR:
Zora Jaurová (poradkyňa primátora v oblasti kultúry)
Katarína Hulíková (BKIS)
Andrea Kocianová (Odd. kultúry)
Štefan Jurča (Oddelenie kultúry)

Za kultúrnu/divadelnú scénu:
Ivo Dobrovodský
Šimon Ferstl
Katarína Figula
Silvia Hroncová
Ladislav Kamocsai
Miriam Kičiňová
Lucia Václaviková
Michal Vajdička
Jozef Vlk
Svetlana Waradzinová

Prezentujúci:
Oliver Obernauer, BKIS (technické zabezpečenie)
Gabriela Klinková, BKIS (prevádzka divadla)
Andrej Melničák, BKIS (financovanie)

1. Časť – Prehliadka priestorov DPOH
Komentovaná prehliadka priestorov DPOH, priestorov zákulisia i zázemia divadla.

2. Časť – Prevádzka, technický stav, financovanie a návštevnosť divadla – prezentácia
súčasného stavu a diskusia
Prezentácia k tejto časti je v samostatnom dokumente

 Vyjasňujúca diskusia

– V rámci vyjasňujúcich otázok diskutujúcich zaujímali spôsoby výpočtov, alebo odhadov, súm
uvedených v prezentácii. Diskutujúcich zaujímali aj údaje, ktoré v ich vnímaní v prezentácii
absentovali – napríklad výška nákladov na ročnú údržbu už existujúcich technológií v divadle,
resp. tých, ktorých výmena sa neplánuje, či denné náklady na prevádzku objektu divadla.
– Účastníci by uprednostnili jednu zhrňujúcu tabuľku, ktorá by zahŕňala komplexnú informáciu,
„konečné číslo“ na navrhované alternatívy rekonštrukcie divadla.
– Vyjasňujúca diskusia bola potrebná aj pri používaní výrazu „rekonštrukcia“ – niektorí
diskutujúci sa v úvode stretnutia domnievali, že vhodnejším výrazom by boli „opravy kvôli
havarijnému stavu budovy“, no vyjasňujúce komentáre viedli k akceptácii rekonštrukcie ako
adekvátneho výrazu, s ktorým je možné ďalej operovať.
– Diskutujúcich zaujímali aj niektoré konkrétne technické aspekty, napríklad chladenie budovy
DPOH. Budova v súčasnosti nemá chladenie, kvôli jeho absencii je obmedzená prevádzka
divadla, existuje však požiadavka na vypracovanie projektu chladenia, ten by mal vzniknúť do
dvoch rokov.
– V rámci vyjasňujúcich otázok rezonovala téma interní vs. externí pracovníci. Diskutujúcich
zaujímalo, či najímanie externých pracovníkov/živnostníkov súvisí so šetrením, alebo má iné
dôvody. Zaznela potreba po vyčíslení, resp. porovnaní nákladov na interných a externých
pracovníkov. Nasledovala diskusia o dôvodoch najímania externých pracovníkov, ktoré súvisia
jednak s limitmi na interných zamestnancov BKIS, ale aj s komplikáciami na iných úrovniach,
napr. na úrovni zákonníka práce a pod. V závere diskusie zaznelo, že zmysel porovnávať
efektivitu či finančnú „výhodnosť“ interných a externých pracovníkov by malo vtedy, ak by sme
už poznali konkrétny model budúceho fungovania divadla.
– V súvislosti s technikou a technológiami diskutujúcich zaujímalo, či údržbu technológií
zabezpečuje externá firma (zabezpečuje ju personál divadla počas letnej pauzy, zároveň
priebežne zabezpečuje drobné práce a opravy), či existuje stabilný tím, ktorý má dobrú znalosť
techniky v divadle (áno, takýto tím existuje, v prípade veľkých produkcií je doplnený o ďalších
externých ľudí), či existuje zoznam techniky, ktorá je v rámci divadla k dispozícii (zoznam
techniky existuje, je k dispozícii). Viacerí diskutujúci sa zhodli, že sa „využíva asi štvrtina
možností, ktoré táto budova ponúka.“ V závere zaznela zhoda v konštatovaní, že je potrebná
inventarizácia či revízia techniky, ktorá je v rámci divadla k dispozícii a ktorá sa využíva, ako aj
v otázke potreby informácie o výške ročného rozpočtu na obnovovanie už existujúcej techniky.
– Časť diskusie bola venovaná osvetleniu, resp. očakávanému nariadeniu EÚ, ktoré by malo
úplne obmedziť používanie konvenčných reflektorov. Zo strany diskutujúcich zaznela otázka,
či existuje v rámci divadla kalkulácia prechodu na LED osvetlenie. Z diskusie vyplynulo, že zatiaľ
nie je jasné, akým spôsobom sa bude osvetlenie prerábať a teda kalkulácia zatiaľ neexistuje.
Viacerí diskutujúci sa zhodli, že potreba zmeny svetelného parku je nevyhnutná a treba ju
chápať ako výzvu.
– Diskutujúcich zaujímala aj tvorba hracieho plánu – najmä, aký čas vopred je pripravovaný.
V nadväznosti na odpoveď, že je pripravovaný v mesačnom predstihu, vystala otázka, či by
nemohol byť pripravovaný na celý rok. Problém však je, že divadlo nemá k dispozícii hercov.
Napriek tomu je skúsenosť niektorých diskutujúcich taká, že v prípade záujmu o realizáciu
predstavenia v DPOH im nebolo umožnené rezervovať si termín ani v polročnom predstihu.
– Diskutujúcich zaujímali dôvody absencie fundraisingu, ktorý neexistuje ani vo formách „in
kind“ či „bartru“. Zaznela kritika, že dôvodom môže byť prílišné spoliehanie sa na
dofinancovanie rozpočtu zo strany mesta.
– Výrazne zaznievala potreba vyjasnenia modelu vzťahu divadla a mesta. Tá vychádzala aj
z nejasností ohľadom podmienok realizácie aktivít mesta v priestoroch divadla (napr. Cena
primátora či Bratislavský bál). Účastníkov prekvapilo, že takéto akcie nemajú samostatný
rozpočet a dohodu o realizácii medzi mestom a divadlom. V závere diskusie zaznelo, že proces
vyjasňovania tohto modelu je súčasťou už prebiehajúcej reformy BKIS.
– Zaznelo aj niekoľko konkrétnych otázok a komentárov vo vzťahu k prezentovaným dátam:
viacerí diskutujúci sa zhodli, že ak sa bude investovať do nových technológií, mesto bude
zrejme musieť navýšiť rozpočet na odpisy.
– Ďalšou témou boli výnosy. Diskutujúci jednak zdôraznili potrebu (aktuálne absentujúcej)
informácie o očakávaných výnosoch divadla. Zároveň pomenovali potrebu pohľadu na výnosy
celkovo – nie delenia na komerčné a nekomerčné. Tak by sa totiž podľa nich jasnejšie ukázalo,
ako si dokáže divadlo zarobiť celkovo. Následne by bolo potrebné identifikovať, ktorá časť
týchto prostriedkov ide priamo do DPOH a ktorá nie. Užitočné by podľa diskutujúci bolo tiež
vedieť, kedy je „bod nula“ pre jednotlivé nákladové strediská, aby sa dalo jednoznačne
povedať, kedy je ktoré stredisko „na nule“.
– Diskutujúcich zaujímali aj rôzne formy prenájmov – napríklad tzv. 1-eurové prenájmy, či vývoj
návštevnosti divadla, napríklad pomer platiacich a neplatiacich návštevníkov. Užitočná by bola
tiež presná informácia o obsadenosti. Zazneli požiadavky aj po ďalších ukazovateľoch ako je
cena lístku, či koľko divákov malo ktoré predstavenie počas svojej existencie – tu je
problémom, že niektoré inscenácie, ktoré vzbudzujú veľký záujem divákov, nie sú radené
medzi hlavnú činnosť, takže je ťažké urobiť objektívnu analýzu.
– Ďalšou témou boli samotné inscenácie – podľa diskutujúcich by bolo dobré, keby sa ku
každému titulu dalo povedať, kedy inscenácia vznikla, koľko mala odohraných predstavení, aká
bola percentuálna návštevnosť, koľko bola tržba – teda celkovo vyhodnocovať úspešnosť
každého jedného titulu. Je to dôležité pre zmapovanie aktuálneho stavu, kde sa dnes DPOH
nachádza. Takisto by boli užitočné dáta o spokojnosti divákov.
– V rámci priestoru na vyjasňovanie zaznela aj otázka, prečo je téma technických aspektov
budovy súčasťou okrúhlych stolov. Niektorí diskutujúci vyjadrili názor, že by bolo užitočnejšie,
keby sa diskusia orientovala „viac na fungovanie divadla ako inštitúcie, než na otázky o správe
budovy.“ V závere diskusie však zaznelo porozumenie, že pre komplexné odporúčania, ktoré
sú cieľom prebiehajúcich okrúhlych stolov, je potrebný dostatok vstupov, a to aj technického
charakteru. V tejto súvislosti diskutujúci pomenovali aj potrebu existencie „politického
rozhodnutia“, ktoré vnímajú ako nevyhnutný predpoklad pre potenciálny úspech celého
procesu.

Čo ešte potrebujete vedieť
– Diskutujúci zdôraznili potrebu riešenia chýbajúcich skladových priestorov. Upozornili
konkrétne na potrebu vyčíslenia nákladov na skladovanie a pomenovanie alternatív z hľadiska
toho, kde uskladniť veci, ktoré sú potrebné na prevádzku divadla.
– Diskutujúcich zaujímalo, ako fungujú spolupráce s externými subjektami, partnerstvá, resp.
partnerské prenájmy, či v akom pomere sú v mesačnom pláne. Podľa diskutujúcich by bolo
zaujímavé mať informáciu o záujme o „vlastné“ podujatia DPOH a o podujatia realizované
externými subjektmi. Užitočné by boli aj dáta o proporcii aktivít v hlavnej činnosti,
partnerstvách a komerčnej činnosti – mesačne či ročne – aj v zmysle obsadenosti, resp.
návštevnosti, či ceny lístka. DPOH však nemá informácie o návštevnosti minimálne časti tzv. 1-
eurových prenájmov, zo skúsenosti diskutujúcich sa tieto podujatia ani neobjavovali na plagáte
s programom DPOH, zo strany BKIS nebol záujem deliť sa o tržbu či podieľať sa na predaji
vstupeniek.

Čo vás z prezentovaných informácií prekvapilo
– Diskutujúci upozornili na informáciu, uvedenú v podkladových materiáloch k stretnutiu, kde sa
uvádza, že do priestorov DPOH môže prísť len štandardná nenáročná divadelná produkcia.
Upozornili, že v minulosti divadlo hostilo aj náročnejšie produkcie: „kedysi sa tu na javisku
lietalo či plávalo, a teraz sa zisťuje, že už nič z toho nebude možné.“
– Zaznel tiež názor, že „inžinierske siete sú časovaná bomba.“
– „Som šokovaný z toho, že to takto fungovalo od roku 2009 – bez organizačnej štruktúry, všetko
sa dialo ad hoc, a že si táto inštitúcia tým pádom nemohla vybudovať značku, ani rešpekt.“
– „Prekvapilo ma, že toto desať rokov nikoho netrápilo. Aj to, že neexistuje žiaden príjem
z partnerstiev, že nefunguje fundraising a že pritom vieme, že tí ľudia ho vedia robiť – je to pre
mňa zvláštna vec.“
– „Prekvapilo ma, ako sme sa po divadle prešli, že trochu stratilo identitu. Že ten divadelný pach
sa pomaly stráca. Chcela by som, aby sa nezabudlo na neskutočnú históriu tohto divadla, lebo
genius loci je tu neskutočne silný.“

V závere zo strany diskutujúcich zaznelo ocenenie doterajšieho procesu prípravy divadelnej koncepcie:
„Oceňujem, že táto diskusia prebieha, lebo všeobecne sa dá povedať, že odborná diskusia v kultúre
chýba na všetkých úrovniach – a toto je dobrý príklad toho, ako by sa mala takáto diskusia v kultúre
viesť.“

Ďalšie stretnutia okrúhlych stolov sa uskutočnia 2. septembra 2020 a 4. septembra 2020 a budú
facilitované.

Vypracovala: Adela Tihláriková, PDCS, 26. august 2020