(1982, Bratislava)
Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave a dva semestre študovala dramaturgiu na DAMU v Prahe.
Ako herečka začínala v Radošinskom naivnom divadle, popri tom sa živila ako asistentka réžie v Divadle Astorka a Divadle Aréna. Tri roky hrala v legendárnom pražskom Činohernom klube v inscenáciách Ladislava Smočka (Impresário ze Smyrny, Nebezpečné vztahy) a Martina Čičváka (Dámsky krejčí). V hlavnej ženskej úlohe ako Ulla účinkovala v muzikáli Producenti.
Okrem herectva sa Kristína živí písaním, pravidelne publikuje v Denníku N a v Aktualitách. Napísala knihy Som mama, Stále som mama, Budem mama, O rodičovaní a detskú knihu O Duške a Luške. Na motívy jej kníh o materstve vznikol pre TV JOJ seriál s rovnomenným názvom, v ktorom si Kristína po boku Jiřího Havelku zahrala hlavnú postavu.
Za český film Pouta bola nominovaná na Českého leva v kategórii Najlepší ženský herecký výkon. Okrem toho hrala vo filmoch Únos, Poslední plavky, Anjeli a ďalších. V seriáloch Kriminálka Anděl, Svet podľa Evelyn, Ordinácia v ružovej záhrade, Tajné životy, Panelák, Dotyk života a iné.
V Divadle P. O. Hviezdoslava, kde hrá od roku 2022, sa prvýkrát predstavila v inscenácii Kopny! Buchny! Ric!. Bola súčasťou inscenovaných čítaní a vidieť ju môžete v inscenáciách Pozsony Dance Club, Prešporské porno, Terezka a Stratočas a Bratislavské srdce.
Kristína je mamou troch malých ľudí, občianskou aktivistkou, jednou z jej hlavných pracovných náplní je content creating a je známou a oceňovanou influencerkou a content creatorkou.
„Ešte nikdy v živote som dlhodobo nebola bez divadla. Od úplného mala. Je to môj svet. Divadlo je môj svet, v ktorom som šťastná. Ako diváčka a už tak naozajstne aj ako herečka. Fakt bez neho nemôžem žiť. Skúšala som to, bolo to veľmi nepríjemné. Asi je to dedičné (som tretia divadelná generácia). Divadlo je moje najobľúbenejšie miesto na svete (v generálkovom týždni ani veľmi nie, ale to sa nevylučuje s tým, čo som napísala predtým), moja terapia, radosť, práca aj fitko, droga, vášeň, zázrak a často aj domov. Ďakujem, že ťa mám, divadlo.“
