Divadelná, filmová a dabingová herečka Lenka Libjaková patrí k výrazným hlasom svojej hereckej generácie. Študovala na SHDK v Martine a Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Spolupracuje s viacerými etablovanými a oceňovanými divadlami na nezriaďovanej scéne, ktoré spája jasný postoj a výrazný hlas. Predstavila svoju tvorbu na festivaloch doma aj v zahraničí (New York, Česko, Rumunsko, Poľsko).
Už počas štúdia na vysokej škole v roku 2015 sa stala členkou Divadla STOKA pod vedením Blaha Uhlára, v jeho réžii sa prvýkrát predstavila v inscenácii Kritérium (2015). Nasledovali tituly Intim (2015), Wellness (2016), Projektil (2016), Re Re Re (2017), Postfaktótum (2017), Oumuamua ( 2018), Vírus (2018), Posun (2019), Katastrofa (2019), Arrokoth (2020), Prego (2021), Endokanabinoid (2022), Porážka (2023).
Od roku 2016 spolupracuje s Divadlom Petra Mankoveckého (DPM), kde účinkovala v inscenáciách Proces (2019, r. Š. Ferstl), Shift ( 2020, r. J. Smokoňová). Vidieť ju môžete v inscenáciách Deň opričníka (2023, r. D. Vyhnánek), Nikdy navždy (2022, r. M. Amsler) či Amatéri (2023, r. Š. Ferst). Je zakladateľkou Čitateľského Kľudu, ktorý vedie v DPM od roku 2024.
Spolupracuje aj so Silnými rečami v úspešnej komédii Diera v nebi (2025, r. Š. Ferstl) a v impro show ImproJam.
V divadle Uhol_92 dlhodobo spolupracuje s režisérkou Alžbetou Vrzgulou, v jej réžii naštudovala inscenácie Apokabaret (2019), vNořen (2018), A ja tu stojím ako na návšteve. Štúdia otcovho obrazu (2021) a v oceňovaných inscenáciách Ponížení a krvilační (2022), Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny (2023),Slováci ožijú. Hymna pre 21. storočie (2024) či Happy End (2024). Pod hlavičkou Divadla No Mantinels ste ju mohli vidieť v inscenácii Socializmus s teplou tvárou (2020, r. Marián Amsler).
V Divadle Nude naštudovala oceňovanú inscenáciu Ľúbim ťa a dávaj si pozor (2018, r. V. Malgot, L. Ondrušová) a Andy to be seen (2020, r. V. Malgot).
Na zriaďovanej scéne debutovala v muzikáli Davida Bowieho Lazarus (Divadlo Aréna, 2021, r. M. Amsler) hlavnou ženskou postavou Dievčaťa, a to v Bratislave aj Prahe, za ktorú dostala ocenenie za ženský herecký výkon Lita. Na javisku Divadla Aréna ju ďalej môžete vidieť v inscenácii Pokladík (2025, r. A. Vrzgula) v postave stalkerky Lucie Lásky. Naštudovala aj inscenáciu Ježiš z Montrealu (2024, r. J. Luterán) v Slovenskom národnom divadle.
Na festivale v Karlových Varoch premiérovala svoj debutový film Hadí plyn (2023) od režiséra Davida Jařaba.
Spolu s herečkou Janou Kovalčíkovou tvorí od roku 2020 podcast MIMÓZA, v ktorom sa zhovárajú s osobnosťami slovenskej umeleckej a kultúrnej scény. Od roku 2025 vedie hereckú tvorbu na Katedre tanečnej tvorby a performancie na VŠMU. Taktiež vedie tvorivú dramatiku v škole Ludus.
